Skládka CHZJD: Zdroj jedovatého zamorenia aj na letisku a z ďalších dvoch skládok odpadu

Podľa záverečnej správy k skládke CHZJD žijeme obkľúčení skládkami jedovatého odpadu. Jeden zdroj jedovatých látok by mohol pochádzať z letiska, kde v minulosti zamorili pôdu a podzemné vody pohonné hmoty. Z tohto zdroja pochádza tetrachlóretén, ktorý namerali v podzemnej vode za Podunajskými Biskupicami a Vrakuňou.

Pod skládkou CHZJD smerom na Vrakunský lesopark sa nachádza ďalšia skládka. Tu bol navážaný jednak komunálny odpad, ako aj odpad zo spaľovne klasifikovaný ako nebezpečný. Podobne ako skládka CHZJD ani táto skládka nemala zaizolované dno a teda aj tu s najväčšou pravdepodobnosťou dochádza k lúhovaniu uloženého odpadu do podzemných vôd.

Za mestskou časťou Vrakuňa, v miestach kde sa vyskytuje kontaminačný mrak tetrachlóreténu bola v minulosti ďalšia skládka. Podľa registra environmentálnych záťaží bolo do depresie po ťažbe štrku a piesku na ploche asi 15 000 m2 uložených približne 30 000 m3 komunálnych, stavebných, aj odpadov z výroby. Nevieme pri tom, z akej výroby odpad pochádzal. Uložené odpady sú v kontakte s podzemnou vodou.

Prečítajte si podrobnosti zo správy:

Záverečná_správa_Vrakunská cesta_skládka_CHZJD_SK_EZ_B2_136 (106-108)

Najväčšou neistotou pri interpretácii výsledkov prieskumu je zaťažený vymapovaný kontaminačný mrak tetrachlóreténu. Indikáciu na možný zdroj znečistenia, spôsobujúci výskyt kontaminačného mraku tetrachlóreténu naprieč celou severnou časťou mestskej časti Vrakuňa, poskytol monitoring spoločnosti GEOtest Bratislava, s.r.o. Táto realizuje dlhodobý monitoring kvality podzemnej vody na pozorovacej sieti SLOVNAFT, a.s. a vo svojich ročných správach poukazuje na výskyt kontaminačného mraku tetrachlóreténu v smere SZ až JV. Nakoľko monitorovacia sieť nezasahovala až do oblasti skládky, chýbalo prepojenie na možný zdroj kontaminácie. Pri prieskumných prácach bol aj na skládke CHZJD potvrdený výskyt tetrachlóreténu. Smer prúdenia podzemných vôd na predmetnej lokalite bol stanovený zo SZ na JV až východ, čo by zodpovedalo šíreniu sa kontaminácie tetrachlóreténom. Pri bližšom pohľade na smerovanie a tvar kontaminačného mraku, sa však javí umiestnenie zdroja pôvodu znečistenia tetrachlóreténom na skládke ako nejednoznačné. Predpokladáme, že zdroj znečistenia tetrachlóreténom sa môže vyskytovať severnejšie od skládky a to v priestore v smere od letiska M. R. Štefánika. Predpoklad spojeného znečistenia tetrachlóreténom pochádzajúceho zo smeru od letiska podporuje aj výskyt fázy ropných látok vo vrte HGSV-10 (identifikáciou zistená zmes terpentýnu a leteckého benzínu), ktorý by mohli mať pôvod práve z činností prebiehajúcich na letisku. Ďalším indikátorom zdroja tetrachlóreténu aj mimo skládky je aj vrt SHMÚ (nami označený ako VOS-5) v ktorom bola zistená koncentrácia tetrachlóreténu až 15,3 µg/l. Tento vrt sa nachádza severne od skládky medzi letiskom a skládkou. Prvý výskyt tetrachlóreténu na východ od skládky bol zachytený prvým vrtom (RM-702) monitorovacej siete SLOVNAFT, a.s. s koncentráciou 42,8 µg/l. V priestore medzi letiskom a vrtom RM-702 nie je žiadny spojovací bod (vrt), ktorým by mohlo byť preukázané prepojenie na šírenie sa znečistenia smerom od letiska. Ak by sa tu preukázala spojitosť s letiskom, tak takto identifikovaný pôvod tetrachlóreténu a jeho následné šírenie sa do oblasti Žitného ostrova by viac zodpovedalo smeru a tvaru kontaminačného mraku tetrachlóreténu. Predpokladáme teda, že primárny zdroj tetrachlóreténu môže pochádzať zo smeru od letiska a sekundárny zo skládky CHZJD. Jednoznačný záver by bolo možné vyvodiť po realizácii systematického monitoringu oblasti zahrňujúceho aj prieskum oblasti pri letisku, čím by bolo možné potvrdiť alebo vyvrátiť predpoklad, že znečistenie tetrachlóreténom je len zo skládky CHZJD alebo aj zo skládky CHZJD a aj zo smeru od letiska. Pri archívnom pátraní z verejne dostupných zdrojov o možnom zdroji tetrachlóreténu v oblasti letiska neboli zistené dostačujúce informácie na identifikáciu primárneho zdroja tetrachlóreténu z letiska. Pri rešerši 11 správ venovaných sanačným prácam na samotnom letisku bolo zistené veľké znečistenie ropnými látkami v priestore letiska v oblasti skladov pohonných hmôt a oblasti manipulovania s týmito látkami. Už v roku 1976 (Kala,M. spoločnosť Geotest) bol vykonaný prvý prieskum a návrh sanačných opatrení na ochranu podzemných vôd v priestore ukladania a manipulácie s PHM.

Následne od roku 1982 až 1992 prebiehala v predmetnej oblasti sanácia znečistenia ropnými látkami, pričom bolo kontinuálne odčerpávané veľké množstvo ropných látok z hladiny podzemnej vody a rôznymi sanačnými zásahmi bolo čistené aj horninové prostredie. Podľa správy z modelovania Boďa (1992) uniklo v minulosti v priestore letiska cca 36 m3 ropných látok. Zo súhrnnej správy Solymosiovej a Ševčíka z roku 1991 (arch. č. geofondu 777222) vyplýva, že po dlhoročnej sanácii tohto prostredia bola veľká časť znečistenia vysanovaná, pričom len od roku 1983 do roku 1991 bolo odstránených 25 500 l ropných látok a dodatočne ešte v roku 1992 ďalších 4800 l ropných látok. Len v jednej správe zo sanovanej lokality boli stanovované látky ako dichlóretén (koncentrácie 10 až 26,3 µg/l), trichlóretén (koncentrácie 15 až 36,9 µg/l), a tetrachlóretén (koncentrácie 6 až 20,4 µg/l). Okrem uvedených koncentrácií chlórovaných látok v dostupných správach nebolo stanovenie týchto látok. Najaktuálnejšia správa z tejto oblasti s obsiahnutým prieskumom životného prostredia je správa z Vodných zdrojov Slovakia z roku 2008 (arch. č. geofondu 88222), ktorá je však zneprístupnená a teda nebolo možné dohľadať ďalšie informácie. Z uvedeného pátrania po možnom zdroji znečistenia tetrachlóreténom z oblasti letiska sme nedospeli k jednoznačnému záveru. Nakoľko sa nám nepodarilo získať dostatočné množstvo informácii o možnom zdroji tetrachlóreténu na letisku, ostáva primárne ohnisko znečistenia touto látkou neurčené a teda stále v rovine neistoty.

K neistote výskytu znečisťujúcich látok na lokalite prispieva aj skutočnosť, že predmetná lokalita tvorí vstup časti podzemných vôd z celej Bratislavy smerom na Žitný ostrov a preto nie je vylúčených viacero zdrojov pôvodu kontaminantov, najmä zo skupiny ClU z viacerých prevádzok zo samotného mesta. Predpoklad dotácie znečistenia už nad skúmanou lokalitou dokazujú aj pozaďové hodnoty z vrtov nad skládkou. Indikátorom potenciálneho antropogénneho znečistenia z mesta môže byť studňa PVA-1 v areáli prevádzky pod diaľničným nadjazdom tesne pred skládkou. Tu bol zistený výskyt pesticídu atrazínu v koncentrácii 4,28 µg/l, chloridazónu 1,89 µg/l, prometrýnu 0,224 µg/l a simazínu 0,223 µg/l.

Treba taktiež upozorniť na skutočnosť, že pod skládkou CHZJD smerom na Vrakunský lesopark sa nachádza ďalšia skládka. Podľa registra environmentálnych záťaží tu bol navážaný jednak komunálny odpad, ako aj odpad zo spaľovne klasifikovaný ako nebezpečný (www.enviroportal.sk). Skládka bola rekultivovaná prekrytím navezenou zeminou. Vzhľadom na obdobný charakter rekultivácie zavezením zeminou na skládke CHZJD, ktorý je z pohľadu dlhodobého riešenia izolácie skládky od prostredia nedostatočný, vyslovujeme obavu z ďalšej možnej kontaminácie neznámymi nebezpečnými látkami práve z tejto skládky. Predpokladáme, že podobne ako skládka CHZJD ani táto skládka nemala zaizolované dno a teda aj tu s najväčšou pravdepodobnosťou dochádza k lúhovaniu uloženého odpadu do podzemných vôd. Navrhujeme preto prehodnotiť túto skládku z kategórie rekultivovanej záťaže na záťaž pravdepodobnú s potrebou podrobného geologického prieskumu životného prostredia. Vzhľadom na potenciálne riziko vyplývajúce z polohy tejto skládky (bývalé koryto Mlynského ramena) navrhujeme zaradiť túto lokalitu k prioritným prieskumným lokalitám.

Z informačného systému environmentálnych záťaží na stránke enviroportálu bolo zistené, že za mestskou časťou Vrakuňa, v miestach kde sa vyskytuje kontaminačný mrak tetrachlóreténu bola v minulosti ďalšia skládka. Podľa registra environmentálnych záťaží bolo do depresie po ťažbe štrku a piesku na ploche asi 15 000 m2 uložených približne 30 000 m3 komunálnych, stavebných, aj odpadov z výroby. Časť vyťaženého priestoru bola hlboká viac ako 5 m. Uložené odpady sú v kontakte s podzemnou vodou (www.enviroportal.sk). Podľa záznamu z informačného systému EZ nie sú evidované žiadne informácie o spôsobe rekultivácie. Vzhľadom na charakter prostredia – veľmi priepustné štrky a absenciu akýchkoľvek informácii z akej výroby sem bol odpad navážaný sa týmto otvára ďalšia neistota z pohľadu potenciálnych zdrojov znečistenia v tomto území a nie je vylúčené, že látky z tejto skládky prispievajú k ďalšej kontaminácii priestoru za mestskou časťou Vrakuňa.

Vyššie uvedenými neistotami vstupujúcimi do hodnotiaceho procesu vplyvu skládky na okolie, sa snažíme poukázať jednak na komplikovanú situáciu z pohľadu znečistenia jednak na samotnej skládke, v jej blízkom, ale aj vzdialenejšom okolí. Vzhľadom na zistený výskyt kontaminačného mraku tetrachlóreténu, navrhujeme zaradiť k sledovaným prvkom v monitorovacej sieti SHMÚ aj tento prvok minimálne v monitorovacích objektoch v dosahu potenciálneho rozšírenia tohto kontaminantu.

 

Podzemná voda prúdiaca popod Bratislavu, je zraniteľná z pohľadu prenikania rôznych kontaminantov z mnohých prevádzok v meste. Nakoľko už za Bratislavou vstupuje do priestoru Žitného ostrova, je potrebné sledovať jej kvalitu a výstupy z monitoringu prepojiť s výsledkami čiastkových prieskumov životného prostredia. Len systematickým monitoringom s kvalitnou databázou navzájom prepojených dát a včasným zásahom v prípade výskytu možného znečistenia, môžeme zabrániť neželanej kontaminácii podzemných vôd na Žitnom ostrove a teda zanechať kvalitnú podzemnú vodu aj pre ďalšie generácie.

Tento obsah bol zaradený v Skládka CHZJD. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

◄ Tu môžete pridať obrázok (.jpg)