Skládka CHZJD: Podľa štúdie je najlepšie jedovaté materiály odstrániť

Podľa Záverečnej správy prieskumu vrakunskej skládky CHZJD je najlepšie jedovaté materiály odstrániť. Ministerstvo sa teda neriadi závermi štúdie, pretože ide cestou izolovania skládky.

Podľa štúdie však nie je možné úplne vyčistiť podzemné vody. Preto navrhuje aj izolovanie podzemnej vody od skládkou. Treba tomu asi rozumieť tak, že najlepšie je skládku odstrániť, ale znečistené podzemné vody bude potrebné ešte aj izolovať.

Prečítajte si niektoré zaujímavé časti zo štúdie:

Niektoré látky už dnes významne ohrozujú kvalitu vody v oblasti Vrakune, Podunajských Biskupíc a prenikajú ďalej do Žitného ostrova (do vzdialenosti až 5 km od skládky).

Znečistenie zo skládky tieto vodárenské zdroje neohrozí vodárenské zdroje Kalinkovo a Šamorín pri dnešných podmienkach hladín v Dunaji a dnešných podmienkach prevádzkovania týchto zdrojov, ako aj systému HOPV Slovnaft. Podobné konštatovanie platí s veľkou pravdepodobnosťou aj pre vodárenský zdroj Jelka. Situácia by sa mohla zmeniť pri zvýšení odberov z vodárenských zdrojov (pokiaľ by malo za následok zmenu súčasných hydraulických pomerov v záujmovom území).

Postupujúce znečistenie znehodnocuje na desiatky rokov obrovské objemy pitnej vody v chránenej vodohospodárskej oblasti. Navyše, v ceste prúdenia podzemnej vody z oblasti skládky sú osídlené oblasti, kde obyvatelia môžu potenciálne vyžívať podzemné vody na zavlažovanie, prípadne aj na pitné účely (podľa všeobecných informácií k využívaniu podzemných vôd k týmto účelom vrátane pitia dochádza aj navzdory platnému zákazu používaniu domových studní v mestskej časti Vrakuňa vydanému od v roku 2002). Zistené koncentrácie mnohých sledovaných kontaminantov v priestore kontaminačného mraku výrazne prekračujú medzné hodnoty pre pitnú vodu, ID i IT.

Riziko pre povrchové vody Malého Dunaja nebolo zistené.

 

V rámci štúdie uskutočniteľnosti bol ako najvhodnejší koncepčný variant nápravných opatrení vybraný variant aktívnej sanácie za účelom dosiahnutia požadovaných sanačných limitov. Variant izolácie kontaminovaného územia, bol vybraný iba ako prípadné dočasné opatrenie do doby vykonania sanácie po sanačné limity.

Variant aktívnej sanácie je založený na využití metód ex-situ (znečistená pôda a voda sa vyčistí resp. zneškodní mimo skládky – vo fabrike alebo na skládke jedovatých odpadov, moja poznámka) k sanácii horninového prostredia a podzemnej vody v ohnisku znečistenia (priestor bývalej skládky odpadov CHZJD) a na aplikácii metód prirodzenej a podporovanej atenuácie (zoslabenia) k dočisteniu kontaminovanej podzemnej vody v oblasti kontaminačného mraku.

Doba potrebná na vlastnú realizáciu sanačných opatrení v priestore skládky sa predpokladá na 59 mesiacov. Na základe odborného odhadu boli predbežne odhadnuté finančné náklady potrebné na realizáciu navrhovaného aktívneho sanačného zásahu. Výška týchto nákladov je 113 130 000 EUR.

V rámci uvažovanej pasívnej sanácie s využitím metódy izolácie znečistenia sa predpokladá vybudovanie podzemnej tesniacej steny okolo celého priestoru skládky. Celková dĺžka takto navrhnutej steny je asi 2 050 m. Doba potrebná na vlastnú realizáciu sanačného zásahu spočívajúceho v izolácii znečistenia podzemnou tesniacou stenou sa predpokladá na 18 mesiacov. Na základe odborného odhadu boli predbežne odhadnuté finančné náklady potrebné na realizáciu navrhovaného pasívneho sanačného zásahu. Výška týchto nákladov je 14 600 000 EUR. Ročné náklady na čerpanie vody z územia ohraničeného podzemnou tesniacou, jej čistenie a vypúšťanie odhadujeme na 240 000 EUR. V prípade prekrytia celého povrchu územia ohraničeného podzemnou tesniacou stenou (64 500 m2) nepriepustnou bariérou by náklady na realizáciu príslušných technických opatrení (vybudovanie nepriepustného povrchu, drenážneho systému a systému odplynenia skládky) boli približne 2 800 000 EUR. Ročné náklady na čerpanie a čistenie vody by sa znížili približne na 120 000 EUR.

Zo skúseností zo sanácie kontaminovaných lokalít vyplýva, že dosiahnutie cieľových limitov na úrovni hodnôt ID je z technického aj finančného hľadiska na hranici uskutočniteľnosti. S ohľadom na túto skutočnosť je odporúčané zvážiť realizáciu enkapsulácie skládky (vybudovanie podzemnej tesniacej steny) namiesto aktívnej sanácie podzemných vôd. (AR_VRAKUNA, str. 100)

Možné varianty odstránenia jedov

(AR_VRAKUNA, str. 100-103)

Výber koncepčných variantov pre zhodnotenie variantov sanácie EZ je vykonaný na základe realizovateľnosti dosiahnutia definovaných cieľov sanácie v závislosti od všeobecných požiadaviek na ochranu životného prostredia a základných možností realizácie v daných podmienkach. Pre výber vhodných variantov platia všeobecne tieto zásady:

  • preferencia dlhodobej bezpečnosti riešenia a absolútneho znižovania kontaminačnej záťaže životného prostredia – pokiaľ je to s vynaložením primeraného úsilia reálne, pre škodliviny s vysokou toxicitou, mobilitou a perzistenciou je preferovaným koncepčným prístupom,
  • zamedzenie ďalšieho šírenia znečistenia,
  • obmedzovanie migračného potenciálu kontaminantov,
  • izolácia znečistenia (kontajnment) je jednoduchší a nákladovo výhodnejší prístup najmä pre prípady vyšších objemov kontaminácie s menším rizikovým potenciálom. Všeobecne by mala byť izolácia znečistenia považovaná za prechodné opatrenie, jeho funkčnosť je nutné trvalo kontrolovať a udržovať,
  • pokiaľ je to pri primeranom úsilí reálne, považujú sa za výhodnejšie také riešenia, ktoré nevyžadujú dlhodobú prevádzku technológií, dlhodobú kontrolu, údržbu a periodické rekonštrukcie rôznych objektov a inštalácií,
  • monitorovaná prírodná atenuácia (zoslabenie) je ako základný koncepčný prístup využiteľná vtedy, pokiaľ po dobu jej priebehu nebudú v kontaminovanej oblasti pretrvávať aktuálne neakceptovateľné riziká pre ľudské zdravie,
  • musí byť monitorovaný vývoj kontaminácie v priestore a čase,
  • inštitucionálna kontrola sa sama o sebe nepovažuje za vhodné trvalé riešenie, lebo obmedzuje funkčné využívanie lokality, resp. zložiek životného prostredia v dosahu vplyvu, neznižuje bilanciu kontaminácie životného prostredia,
  • za nevhodné riešenie sa považuje odťaženie kontaminovaných zemín a ich odvoz k uloženiu (skládkovanie) na inej lokalite bez akejkoľvek úpravy a zaistenia (iba premiestnenie škodlivín).

Nápravné opatrenia podľa spôsobu zásahu do znečisteného územia delíme na:

  • Monitorované znečistenie – stav, kedy z ekonomických alebo technických dôvodov nie je možné alebo účelné vykonať sanačný zásah a znečistené územie je monitorované. Keď sa znečistenie nešíri, sú pripravené len havarijné opatrenia na likvidáciu mimoriadnych situácií.
  • Pasívna sanácia – zásah do znečisteného územia, kedy sa zamedzuje šíreniu znečistenia mimo tohto územia. Negatívne pôsobenie škodlivých látok je obmedzené len na znečistené územie.
  • Aktívna sanácia – zásah do znečisteného prostredia, kedy dôjde k likvidácii znečistenia v danom priestore, a to až na požadované hodnoty, ktoré neohrozujú okolie

Základné koncepčné varianty nápravných opatrení sú nasledujúce:

Nulový variant

Všeobecne nulový variant predstavuje zachovanie existujúceho stavu. V rámci tohto scenára nie sú aplikované žiadne aktívne opatrenia, záujmové územie sa ponechá v existujúcom stave. K postupnému znižovaniu úrovne jeho kontaminácie dochádza v dlhodobom časovom horizonte v dôsledku pôsobenia prirodzene prebiehajúcich prírodných procesov (prirodzená biodegradácia, riedenie, sorpcia, vyprchávanie atď.).

V prípade environmentálnej záťaže Vrakunská cesta-skládka CHZJD by tento prístup znamenal dlhodobo pretrvávajúce pôsobenie rizikových faktorov spojených s overenou kontamináciou horninového prostredia v pásme prevzdušnenia i v pásme nasýtenia (vrátane odpadov uložených do nezabezpečeného priestoru) a znečistením podzemnej vody. Dôsledkom toho prístupu by bolo najmä pokračujúce nekontrolované šírenie rozsiahlej škály toxických organických i anorganických látok do územia Žitného ostrova a znehodnotenie ďalších obrovských objemov pitnej vody v chránenej vodohospodárskej oblasti.

Ani žiadne z reálne aplikovateľných inštitucionálnych riešení (napr. zákaz vstupu ľudí do záujmového územia, zákaz výstavby, zákaz využívania podzemnej vody k zavlažovaniu atď.) by neviedlo k eliminácii hlavných identifikovaných rizík. Desiatky tisíc ton odpadov uložených v telese nezabezpečenej skládky predstavujú primárny zdroj znečistenia, z ktorého sa – v prípade aplikácie nulového variantu – bude znečistenie vo vysokých koncentráciách uvoľňovať do životného prostredia stovky rokov.

Izolácia územia

Tento prístup je založený na aplikácii technických opatrení, ktorých cieľom je buď minimalizovať možnosť kontakt u verejnosti s kontaminovaným prostredím (napr. oplotením znečisteného územia, prekrytím kontaminovanej zeminy vrstvou inertného materiálu apod.) alebo obmedziť ďalšie rozširovanie znečistenia (napr. enkapsuláciou ohnísk znečistenia, výstavbou podzemných tesniacich stien, prevádzkovaním hydraulickej bariéry apod.). Jedná sa o pasívny sanačný zásah, ktorého prioritným zámerom nie je odstránenie alebo zníženie úrovne kontaminácie v záujmovom území.

V prípade environmentálnej záťaže Vrakunská cesta – skládka CHZJD je hlavným zdrojom identifikovaných rizík chemický odpad uložený do nezabezpečených kaziet vytvorených v koryte Mlynského ramena. Kontaminanty z priestoru skládky migrujú do podzemnej vody jednak v dôsledku vymývania zrážkovou vodou a jednak v dôsledku kontaktu spodných vrstiev skládky s podzemnou vodou (pri kolísaní hladiny podzemnej vody). Podzemnou vodou sa potom znečistenie šíri až do vzdialeného okolia skládky.

Vhodne realizovaná izolácia ohnísk znečistenia v záujmovom území, ktorá by eliminovala ďalšiu dotáciu znečistenia do podzemnej vody, by mala jednoznačne pozitívny efekt na vývoj jej kvality a postupné zníženie zdravotných i environmentálnych rizík. Do úvahy pripadajú rôzne technické opatrenia – napr. vybudovanie povrchovej tesniacej vrstvy, podzemnej tesniacej steny, hydraulickej bariéry apod.

Aktívny sanačný zásah za účelom dosiahnutia navrhovaných sanačných limitov

Účelom aktívneho sanačného zásahu je trvalé zníženie kontaminácie záujmového územia na akceptovateľnú úroveň, t.j. takú, ktorá nepredstavuje zdravotné ani ekologické riziká pre budúce využitie tohto územia a jeho okolia.

Pri sanácii kontaminovaných zemín a podzemných vôd sa uplatňuje široká škála fyzikálnych, chemických a biologických metód. Konkrétne sanačné postupy sú volené s ohľadom na charakter a rozsah kontaminácie, úroveň cieľových sanačných limitov, miestne podmienky, relevantné legislatívne a administratívne obmedzenia, predpokladanú dobu sanácie a ďalšie požiadavky majiteľa záujmového územia.

Podľa miesta, na ktorom prebieha vlastná dekontaminácia znečistených zemín a/alebo podzemnej vody, sa rozlišujú „in situ“ a „ex situ“ sanačné postupy. V prípade sanácie „in situ“ dochádza k dekontaminácii priamo v horninovom prostredí – bez vynášania zeminy alebo podzemnej vody na povrch (napr. venting, chemická oxidácia apod.). Ak je sanácia založená na vyťažení kontaminovanej zeminy z miesta jej pôvodného výskytu alebo na odčerpávaní podzemnej vody zo saturovanej zóny, jedná sa o postupy „ex situ“

Úplné odstránenie znečistenia alebo sanácia po inak stanovené limity

Všeobecne je úplné odstránenie znečistenia alebo sanácia po inak stanovené limity aktívnym sanačným zásahom v zraniteľných územiach, ako sú ochranné pásma vodných zdrojov, obytné zóny, chránené oblasti podľa osobitných predpisov, kde je potrebné úplné odstránenie znečisťujúcich látok v celom zasiahnutom území.

Napriek významným rizikám, ktoré predstavuje existujúca kontaminácia záujmového územia, nebolo realizovanými prieskumnými prácami ani matematickým modelovaním identifikované riziko bezprostredného ohrozenia významných vodohospodárskych zdrojov.

Z analýzy rizík vyplýva, že v prípade úspešnej realizácie aktívneho sanačného zásahu a dosiahnutia navrhovaných sanačných limitov dôjde k zníženiu reálnych zdravotných a environmentálnych rizík na úroveň, ktorá je bezpečná ako z hľadiska budúceho využitia záujmového územia, tak aj z hľadiska ochrany zásob podzemnej vody. V rámci štúdie uskutočniteľnosti bol ako najvhodnejší koncepčný variant nápravných opatrení vybraný variant aktívnej sanácie za účelom dosiahnutia požadovaných sanačných limitov. Variant izolácie kontaminovaného územia, bol vybraný iba ako prípadné dočasné opatrenie do doby vykonania sanácie po sanačné limity.

Variant aktívnej sanácie je založený na využití metód ex-situ k sanácii horninového prostredia a podzemnej vody v ohnisku znečistenia (priestor bývalej skládky odpadov CHZJD) a na aplikácii metód prirodzenej a podporovanej atenuácie k dočisteniu kontaminovanej podzemnej vody v oblasti kontaminačného mraku.

Doba potrebná na vlastnú realizáciu sanačných opatrení v priestore skládky sa predpokladá na 59 mesiacov. Na základe odborného odhadu boli predbežne odhadnuté finančné náklady potrebné na realizáciu navrhovaného aktívneho sanačného zásahu. Výška týchto nákladov je 113 130 000 EUR.

V rámci uvažovanej pasívnej sanácie s využitím metódy izolácie znečistenia sa predpokladá vybudovanie podzemnej tesniacej steny okolo celého priestoru skládky. Celková dĺžka takto navrhnutej steny je asi 2 050 m. Doba potrebná na vlastnú realizáciu sanačného zásahu spočívajúceho v izolácii znečistenia podzemnou tesniacou stenou sa predpokladá na 18 mesiacov. Na základe odborného odhadu boli predbežne odhadnuté finančné náklady potrebné na realizáciu navrhovaného pasívneho sanačného zásahu. Výška týchto nákladov je 14 600 000 EUR. Ročné náklady na čerpanie vody z územia ohraničeného podzemnou tesniacou, jej čistenie a vypúšťanie odhadujeme na 240 000 EUR. V prípade prekrytia celého povrchu územia ohraničeného podzemnou tesniacou stenou (64 500 m2) nepriepustnou bariérou by náklady na realizáciu príslušných technických opatrení (vybudovanie nepriepustného povrchu, drenážneho systému a systému odplynenia skládky) boli približne 2 800 000 EUR. Ročné náklady na čerpanie a čistenie vody by sa znížili približne na 120 000 EUR.

Závery analýzy rizika

(AR_VRAKUNA, str. 95-97)

Z hodnotenia environmentálneho rizika vyplynulo:

  • S ohľadom na zistenú úroveň a rozsah znečistenia zemín a podzemných vôd bola preukázaná aktuálnosť rizika pre receptory v biologickej kontaktnej zóne i rizika šírenia sa znečistenia podzemnou vodou a to pre zástupcov všetkých skupín hlavných kontaminantov zistených na skládke (BTEX, ClU, pesticídy, herbicídy, kovy, PCB).
  • V dnešných podmienkach hladín v Dunaji a v dnešných podmienkach prevádzkovania významných vodárenských zdrojov Kalinkovo a Šamorín, ako aj systému HOPV Slovnaft, znečistenie zo skládky tieto vodárenské zdroje neohrozí. Podobné konštatovanie platí s veľkou pravdepodobnosťou aj pre vodárenský zdroj Jelka.
  • Situácia by sa mohla zmeniť pre zvýšení odberov z vodárenských zdrojov (pokiaľ by malo za následok zmenu súčasných hydraulických pomerov v záujmovom území).
  • Niektoré látky podľa výsledkov modelovania, ale aj podľa prieskumu už dnes významne ohrozujú kvalitu vody v oblasti Vrakune, Podunajských Biskupíc a prenikajú ďalej do Žitného ostrova (do vzdialenosti až 5 km od skládky). Hĺbka prieniku závisí od konkrétnej látky a jej transportných vlastností. Najďalej budú prenikať látky s nízkou sorpciou a pomalým rozpadom (takýmito látkami sú napr. niektoré herbicídy, ClU a BTEX typické pre znečistenie pochádzajúceho z priestoru skládky CHZJD, výrazné dosahy kontaminačného mraku hlboko do obytnej zástavby Vrakune majú však i relatívne menej mobilné pesticídy napr. β-HCH).
  • Postupujúce znečistenie znehodnocuje na desiatky rokov obrovské objemy pitnej vody v chránenej vodohospodárskej oblasti. Navyše, v ceste prúdenia podzemnej vody z oblasti skládky sú osídlené oblasti, kde obyvatelia môžu potenciálne vyžívať podzemné vody na zavlažovanie, prípadne aj na pitné účely (podľa všeobecných informácií k využívaniu podzemných vôd k týmto účelom vrátane pitia dochádza aj navzdory platnému zákazu používaniu domových studní v mestskej časti Vrakuňa vydanému od v roku 2002). Zistené koncentrácie mnohých sledovaných kontaminantov v priestore kontaminačného mraku výrazne prekračujú medzné hodnoty pre pitnú vodu, ID i IT.
  • Riziko pre povrchové vody Malého Dunaja nebolo zistené a to ani v hypotetickom prípade drenáže podzemných vôd pritekajúcich z priestoru skládky hodnotenom na strane bezpečnosti. K drenáži podzemných vôd do toku Malý Dunaj nedochádza vzhľadom k kolmatácii riečneho dna. Znečistenie pochádzajúce zo skládky CHZJD bolo preukázané aj „za“ tokom v smere prúdenia podzemných vôd.

Z hodnotenia zdravotného rizika vyplynulo nasledujúce:

  • Pre Oblasť A (severozápadná časť skládky – cieľová skupina a administratíva) boli vypočítané potenciálne riziká z dermálneho kontaktu so zeminou, prípadne náhodnej ingescie pre arzén, PCB a izoméry HCH.
  • Pre Oblasť B (juhovýchodná časť skládky – cieľová skupina rezidenti (dospelí jedinci i deti)) na základe výpočtu zdravotných rizík pre všetky relevantné expozičné cesty vyplynuli závažné nekarcinogénne, ale najmä karcinogénne riziká z pôsobenia viacerých kontaminantov hlavne však arzénu, BTEX, chlórbenzénu, 1,4 dichlórbenzénu, PCB, ako aj hodnotených pesticídov a herbicídov.
  • Najrizikovejšou expozičnou cestou je okrem ingescie koreňovej a listovej zeleniny dopestovanej na lokalite ingescia podzemnej vody zo studní. Riziká boli vypočítané aj pre kontakt s kontaminovanou zeminou a jej prípadnú ingesciu (nebezpečné najmä pre deti). Zvýšené sú aj potenciálne riziká plynúce zo sprchovania pri využívaní kontaminovanej vody v rodiných domoch pre trvalých obyvateľov a deti.

Z vyššie uvedeného zhrnutia pre obe základné časti analýzy rizika jednoznačne vyplýva, že skúmané územie skládky CHZJD predstavuje významné environmentálne i zdravotné riziko vyžadujúce realizáciu nápravných opatrení (sanáciu znečisteného územia).

Tento obsah bol zaradený v Skládka CHZJD. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

◄ Tu môžete pridať obrázok (.jpg)