Kuruc a Svoreňová hlasovali za predaj a následné zbúranie PKO

PKO01SVrakunskí mestskí poslanci Kuruc a Svoreňová hlasovali za kontroverzný predaj a následné zbúranie PKO. Bratislava tak prišla o verejný kultúrny dom, za akú nemá a tak skoro nebude mať náhradu. Ako náhradu za PKO s kapacitou 4000 ľudí odhlasovali smiešne planetárium pre 140 ľudí. Nesrovnal strašil poslancov právne nepodloženým strašiakom penále vo výške 43 miliónov eur. Návrh zmluvy dostali poslanci až v deň rokovania mestského zastupiteľstva. Nesrovnal sa tak vyhol nátlakovým občianskym aktivitám. Zmluva neprešla štandardným procesom v komisiách a odborných útvaroch a nemohli ju pripomienkovať ani odborníci. Podľa prieskumu aj na základe petície je jasné, že Bratislavčania si priali zachovať PKO. Koho potom títo poslanci zastupovali pri hlasovaní? Budovu PKO dostalo J&T prostredníctvom Henbury Development za 1 euro.

V tejto staronovej kauze došlo k mnohým neférovým prešľapom voči občanom:

  1. Nedodržal uznesenia MsZ. Neobstaráva sa najprv územný plán zóny, ktorý reguluje územie a do zaregulovania územia sa nevyhlásila stavebná uzávera, ako sa uzniesli mestskí poslanci napríklad v júni 2011 – uznesenie vtedy navrhol sám Ivo Nesrovnal ako poslanec (!).
  2. Nerešpektoval verejnú mienku. Výsledky prieskumu agentúry Focus z r. 2011 (novšie nedal nikto urobiť) jednoznačne potvrdzujú vôľu občanov ponechať PKO. To isté žiadajú petícia za zachovanie PKO s 3885 podpismi na hárkoch a 5600 elektronickými podpismi a výzva 300 osobností kultúrneho, vedeckého a spoločenského života.
  3. Nerešpektoval názor odbornej verejnosti. V júni 2011 magistrát zorganizoval odborný seminár, kde zaznelo viac ako 10 serióznych vedeckých analýz PKO z hľadiska historického, urbanistického, architektonického a kultúrno-spoločenského. PKO sa stalo pamätihodnosťou mesta. Okrem toho prebehol výskum Pamiatkového úradu SR z roku 2010 a odborníci zaradili budovy PKO medzi 300 najpozoruhodnejších diel tvoriacich Register modernej architektúry Slovenska, do kategórie diel s vysokými hodnotami vo viacerých ohľadoch.
  4. Nechránil majetok mesta a nerešpektuje jeho potreby. Budovy PKO boli majetkom mesta. Ponúkali jedinečný kultúrny priestor s troma sálami a kapacitou 4000 účastníkov. Po pokútnej strate mnohých priestorov, ako divadlo Astorka, divadlo Stoka, Amfiteáter a i. mesto takýto priestor potrebuje. Adekvátna náhrada za PKO neexistuje a zjavne ani nebude. Vykonštruovaná potreba planetária so zlomkom kapacity má slúžiť na zalepenie očí verejnosti: ak je jeho potreba skutočne taká veľká, môže stáť kdekoľvek inde. Navyše, primátor svojím postupom posúva Bratislavu späť do Ďurkovského éry, keď sa s majetkom mesta nakladalo netransparentne, bez verejnej diskusie a často aj bez vedomia mestského zastupiteľstva.
  5. Správa sa netransparentne. Nekomunikuje s verejnosťou, čo je základ slušnosti a transparentného riadenia. Verejnosť nemala možnosť vyjadriť sa k návrhu, lebo sa k nej dlhší čas nedostali žiadne informácie o rokovaniach primátora s developerom. Dostala iba pofidérny obrázok červeného čuda, ktoré so silnou dávkou fantázie predstavuje kvapku pre kultúrne a spoločenské vyžitie ledva 140 ľudí. Jednania s investorom za zatvorenými dverami, keď sa verejnosť, ale aj poslanci dodatočne dozvedia len výsledok, vyvolávajú obavy prinajmenšom z klientelizmu.
  6. Nedodržuje základy samosprávnej demokracie. Návrh nebol predložený poslaneckým komisiám, odborným útvarom magistrátu ani verejnosti na posúdenie a pripomienkovanie. Bez konkrétneho začlenenia do územného plánu zóny alebo dopravno-kapacitného posúdenia nábrežia je celý návrh irelevantný a nevierohodný. Obnova dunajskej promenády ako verejného priestoru par excellence či prípadná ďalšia výstavba River Parku 2 musia prioritne napĺňať verejný záujem, a nie maximalistické developerské ambície. Preto musia najprv prejsť serióznou verejnou diskusiou (odbornou aj laickou).
  7. Neplní svoje predvolebné sľuby. Primátor verejne deklaroval, že „vypracuje koncept Dunajskej promenády aj s projektom PKO“ (pozri prílohu č. 1). Ani nepredložil koncept Dunajskej promenády, ani nepočíta s PKO, teda priestorom pre koncerty, plesy, divadelné predstavenia, tanečné a inú umeleckú a záujmovú činnosť. Tvrdenie, že maličké planetárium s mediatékou je náhradou PKO, je smiešne a zavádza, rovnako ako deklarácia zachovania kultúrnej funkcie PKO.
  8. Neustále sa pripomína náhrada škody pre investora. Ale čo náhrada škody mesta za ušlý zisk z kultúrnych a spoločenských podujatí a za niekoľkoročnú (ak nie trvalú) stratu obľúbeného kultúrneho stánku a všetkých jeho funkcií?! Čo náhrada škody za de facto stratený verejný priestor dunajskej nábrežnej promenády?!Carnegie Hall v New Yorku bola v roku 1957 tesne pred zbúraním, developeri tam plánovali postaviť 44-poschodovú administratívnu budovu. V septembri 1957 časopis Life uverejnil výzvu svetových umelcov a hrozba straty vynikajúceho kultúrneho priestoru prebudila verejnú mienku. Silnejúca iniciatíva umelcov pod vedením Isaaca Sterna nakoniec donútila mesto New York kúpiť pozemok pod Carnegie Hall. Následne budovu v roku 1962 vyhlásili za národnú historickú pamiatku – National Historic Landmark.
  9. Iniciatíva Bratislava otvorene upozorňovala poslancov a poslankyne, že svojím hlasovaním môžu osobne prispieť ku kultúrnej a historickej devastácii nábrežia a nenávratnému zničeniu jeho hodnôt. Bratislava tak prišla nielen o svoju pamätihodnosť, ale aj o svoj majetok, keďže si bude musieť prenajímať kultúrne a spoločenské priestory za drahé peniaze. V súčasnosti sa v Európe takéto historické budovy nebúrajú, ale sa citlivo integrujú.

Prečo bolo zlé zbúrať PKO

    1. Mesto Bratislava predalo pozemky na nábreží v roku 2005 spoločnosti Henbury Development (HD) bez súťaže a pod cenu, teda nemorálne a netransparentne. Pozemky o rozlohe 30 000 m2 stáli HD 281 miliónov Sk  (150 mil. Sk v hotovosti, 131 mil. Sk nefinančne, vo forme budúcej rekonštrukcie nábrežia), čo je dnešných 9,3 mil. €. HD však zaplatilo iba necelých 5 mil. eur, zvyšok vo forme zmenky. Dnes ale HD žiada od mesta finančnú náhradu za znemožnenie búrania PKO 32 mil. €, čiže 30-násobok toho, čo za pozemky pod PKO o rozlohe 6500 m2 zaplatili. Neuveriteľné počítanie zisku a strát…
    2. Bratislava nemá za jedinečný kultúrny priestor PKO náhradu. Ročne sa tu konalo približne 700 – 800 podujatí. Sály PKO mohli poňať až cca 3200 až 4300 ľudí na ploche viac ako 3000 m2. Spoločenská sála 1100 m2, Estrádna sála 1281 m2, Malá sála 168 m2, vstupná hala 550 m2. Na klubovú, krúžkovú a záujmovo-umeleckú činnosť slúžilo 8 miestností s plochou 600 m2. V PKO sídlila mestská organizácia BKIS, v ktorej do 31. 12. 2010 pracovalo 62 stálych pracovníkov a pracovníčok v 26 miestnostiach (700 m2). Za vyše 50 rokov svojej existencie poskytlo priestor tisíckam hudobníkov, spevákov, divadelníkov či tanečníkov, osobnostiam, ktoré výrazne prispeli a prispievajú k rozvoju kultúrneho i spoločenského života. Na Slovensku snáď neexistuje iná budova, ktorou prešlo viac účastníkov kultúrnych podujatí. Sú to státisíce divákov, ktorí majú na PKO len tie najlepšie spomienky, viažu ich k nemu pozitívne emócie a kultúrne zážitky. PKO predstavuje kus histórie Slovenska a pamäti nášho mesta.
    3. Likvidáciou kultúrnych priestorov sa mesto posúva na kultúrnu perifériu. Bratislava za éry socializmu  stratila viac historických pamiatok ako za bombardovania v druhej svetovej vojne. Z Bratislavy sa tak stalo nekompaktné mesto, ktoré sa do dnešných dní nedokázalo vyrovnať s týmto barbarstvom. Za posledných 20 rokov tento trend pokračuje a Bratislava len v oblasti kultúry stratila: divadlo Astorka, divadlo Stoka, amfiteáter, a aj samotné PKO, nehovoriac o pamiatkach industriálu a pod.
    4. PKO je schopné generovať mestu zisk. Okrem pokrytia nákladov na vlastnú prevádzku malo PKO plusovú bilanciu hospodárenia – cca 80 000 € ročne odvádzalo do mestského rozpočtu (údaj MsZ 15. 12. 2008).
    5. Objekt PKO niesol významné pamiatkové hodnoty, najmä historické, architektonické, urbanistické a spoločenské. Dokladá to okrem iných najmä výskum Pamiatkového úradu SR z roku 2010 (autorky Ing. arch. Mgr. V. Kapišinská, PhD., Mgr. M. Orosová). V rámci celoslovenského preskúmania a klasifikácie vyše 3 000 architektonických diel 20. storočia zaradili odborníci budovy PKO medzi 300 najpozoruhodnejších diel tvoriacich Register modernej architektúry Slovenska, a to do kategórie diel s vysokými hodnotami vo viacerých ohľadoch.
  • Zbúraním PKO a výstavbou Riverparku2 dôjde k privatizácii verejného priestoru, nadmernému zhusteniu zástavby a dopravy na nábreží. Nebola dodržaná územná regulácia, lebo Riverpark 1 mal mať podľa územného plánu iba 6 podlaží. Výsledok je ale taký, že má 13 – 14. podlaží, čím „spotreboval“ hustotu a výšky ďalšej výstavby. Od roku 2005 mesto nebolo schopné obstarať územný plán zóny a požiadať príslušný stavebný úrad o stavebnú uzáveru (o stavebnú uzáveru požiadalo mesto až v októbri 2014).
  • PKO nebol v zdevastovanom stave, ako sa to niekedy tendenčne uvádza. Objekt je funkčný a zo stavebného hľadiska zdravý a v poriadku. Dojem zanedbania vytvára najmä neupravené okolie, ktoré je možné (a nutné) skultúrniť nezávisle od PKO.
  • Väčšina obyvateľov Bratislavy si želala zachovanie PKO. Petíciu za zachovanie PKO podpísalo osobne 3885 občanov, elektronicky ju podporilo ďalších 5600 ľudí. Výzvu na záchranu PKO podpísalo viac ako 300 dôležitých osobností kultúrneho, vedeckého a spoločenského života. V prieskume verejnej mienky agentúry Focus v r. 2011 až 91 % – súhlasí  s názorom, že súčasťou nábrežného priestoru medzi River Parkom a VÚVH by malo byť kultúrne centrum celomestského významu.  Respondenti jednoznačne preferujú nastavenie lokality na oddych, relax (až 91 %), resp. na kultúru, vzdelávanie a spoločenské podujatia (89 %).Tri pätiny (59,4 %) obyvateľov Bratislavy sú za to, aby sa úplne alebo čiastočne zachovalo pôvodné PKO.

Informácie sú prebrané od Iniciatívy Bratislava otvorene.

Dohoda s developerom je nevýhodná pre Bratislavu

Prečítajte si viacej o tom, ako vyšli mestskí poslanci v ústrety developerovi: Alojz Baránik: Ako je to s dohodou o zbúraní PKO

Tu je návrh dohody: DOHODA PKO final

Ako hlasovali mestskí poslanci:

ZA: hlasovalo 28 poslancov:

Katarína Augustinič (SKOK),

Marian Greksa (SKOK),

Soňa Svoreňová (klub SKOK),

Vladimír Bajan (SMER),

Martin Borguľa (SMER),

Peter Hanulík (SMER),

Iveta Hanulíková (SMER),

Slavomír Drozd (SMER),

Ľudmila Farkašovská (SMER),

Radoslav Olekšák ( klub SMER),

Marta Černá (SMER),

Ján Buocik (ex SDKÚ-DS),

Milan Černý (SDKU námestník primátora),

Milan Jambor (SDKU starosta DNV),

Radovan Jenčík (SDKÚ-DS),

Juraj Káčer (SDKÚ-DS),

Tomáš Korček (ex SDKÚ-DS),

Martin Kuruc, (ex SDKÚ-DS),

Jozef Uhler (SDKÚ-DS),

Zdenka Zaťovičová (SDKÚ-DS),

Rastislav Žitný (SDKÚ-DS),

Pavol Bulla (Bez straníckej príslušnosti),

Roman Weinštuk (Bez straníckej príslušnosti),

Peter Pilinský (Strana zelených),

Martin Chren (SAS),

Iveta Plšeková (MOST – HÍD) námestníčka primátora pre kultúru,

Izabella Jégh MOST – HÍD,

Oliver Kríž (MLADÁ PETRŽALKA),

PROTI hlasovalo 13 poslancov:

Ján Budaj, (ZMENA ZDOLA)

Elena Pätoprstá, (ZMENA ZDOLA)

Peter Hochschorner (ZMENA ZDOLA)

Katarína Šimončičová, (nez. ZMENA ZDOLA)

Ondrej Dostál, (OKS)

Gábor Grendel, (NOVA)

Dana Čahojová, (Naša Bratislava)

Ján Hrčka, (Bez straníckej príslušnosti),

Viera Kimerlingová, (nez. KDH)

Ignác Kolek, (KDH)

Jarmila Tvrdá, (KDH)

Milan Vetrák (nez. OĽANO)

Lucia Štasselová, (nez. SIEŤ)

Zdržali sa: 3 poslanci:

Branislav Kaliský (Bez straníckej príslušnosti kand. ZMENA ZDOLA),

Richard Mikulec (Bez straníckej príslušnosti),

Ján Mrva (ex SDKÚ-DS),

Nehlasovali: 1 Gabriela Ferenčáková (Bez straníckej príslušnosti),

 

Tento obsah bol zaradený v Búranie PKO. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

◄ Tu môžete pridať obrázok (.jpg)